Plasticita nádorov

Posledné desaťročie bol zaznamenaný obrovský pokrok vo vývoji účinných cielených terapií v imuno-onkológii a to aj účinnejšie liečenie rakoviny. Vo väčšine prípadov po počiatočnej reakcii na liečbu nasleduje prípadný vznik rezistencie na liečivo. Rezistencia voči liekom pri liečbe rakoviny je jednou z najväčších príčin úmrtnosti a napriek zvyšujúcemu sa úspechu pri cielených terapiách na klinikách (vrátane imunoterapie) stále nie sú dobre známe mechanizmy, prostredníctvom ktorých rakovinové bunky unikajú bunkovej smrti. Kombinácie liečiv budú pravdepodobne rozhodujúce pri prekonávaní rezistencie na liečivá, ale závisia od identifikácie bunkových programov, ktoré rakovinové bunky používajú na odolávanie terapeutickým prostriedkom.
Pri nádoroch, ktoré spočiatku reagujú na liečbu, môžu ojedinelé rakovinové bunky prežiť a vydržať terapiu (bunky odolné voči liekom – Drug Tolerant Persister’ cells – DTP) a môžu pôsobiť ako rezervoár v prípadoch vzniku rezistencie na lieky. Štúdie ďalej ukázali, že tieto bunky sú schopné prežiť liečbu liečivami zmenou transkripčného stavu špecifických signálnych dráh a že v skorých štádiách sú tieto zmeny plastické a zmeniteľné. Tieto zmeny sa časom stávajú stabilnými. Celkovým cieľom výzvy je použitie najmodernejšieho jednobunkového usporiadania na porozumenie a prekonanie rezistencie voči liekom pri rakovine charakterizovaním biológie perzistentných buniek odolných voči liečivu. Prínosom pre pacientov bude identifikácia výsledných kombinácií liekov, ktoré oneskorujú alebo bránia vzniku rezistencie na lieky pri rakovine.